Anovulácia je stav, kedy počas cyklu nedochádza k vývoju folikulu vo vaječníku a následnému uvoľneniu zrelej ženskej zárodočnej bunky (vajíčka), v takomto cykle teda nie je možné otehotnieť. Navonok sa anovulácia prejavuje nepravidelným cyklom s rôzne dlhými intervalmi medzi jednotlivými krvácaniami, niekedy menštruačné krvácanie celkom chýba (amenorea). Fyziologicky sú anovulačné cykly prítomné v období puberty a okolo menopauzy (prechodu). Aj u zdravej ženy v reprodukčnom veku sa však môže občas vyskytnúť anovulačný cyklus.
Príčiny anovulačných cyklov
Patologicky sa anovulácia vyskytuje najčastejšie pri tzv. hyperandrogénnom syndróme (PCO, syndróm polycystických vaječníkov). Medzi ďalšie príčiny anovulačných cyklov patria endokrinné poruchy – abormality tvorby a uvoľňovania hormónov zo žliaz s vnútorným vylučovaním (prolaktín, hormóny štítnej žľazy, podmozgovej žľazy…). Anovulácia môže byť aj dôsledkom zlyhávania vaječníkov, výrazného úbytku na hmotnosti (anorexia), fyzického a psychického stresu.
Hyperandrogénny syndróm (PCO) je charakterizovaný zvýšenou hladinou mužských hormónov, ktoré vedú k chronickej anovulácii. Prejavuje sa typicky nepravidelným menštruačným krvácaním, až jeho úplným chýbaním. Častá je aj tendencia k priberaniu na hmotnosti a výraznejšie ochlpenie. Ťažké formy nereagujúce na liečbu môžu byť spojené s metabolickou poruchou, nazývanou inzulínová rezistencia (stanovuje sa diabetologickým vyšetrením).
Diagnostika porúch cyklu
Diagnostika porúch cyklu je založená na hormonálnych testoch (FSH, LH, estrogény, progesterón, prolaktín, testosterón, TSH, AMH) a ultrazvukovom vyšetrení malej panvy. Základným vyšetrením je stanovenie hormonálnych hladín na začiatku cyklu (3.deň cyklu). Následne sa opakujú hormonálne testy v období očakávanej ovulácie (zvyčajne okolo 13. – 14. dňa cyklu) spolu s ultrazvukovým monitoringom rastu folikulu (v prípade potreby pri spomalenom dozrievaní folikulu sa vyšetrenie zopakuje o niekoľko dní). Na potvrdenie správneho prebehnutia ovulácie sa hormonálne testy s ultrazvukovým vyšetrením zopakujú ešte približne týždeň po predpokladanom termíne ovulácie (pri 28-dňovom cykle je to okolo 21. – 22. dňa cyklu).
Liečba anovulácie
Liečba anovulácie sa zakladá na stanovení a odstránení jej príčiny, ak je to možné (napr. úprava hladiny prolaktínu, normalizácia hmotnosti…). Hyperandrogénny syndróm (PCO) nie je možné vyliečiť absolútne. Pri tejto poruche sa zameriavame na reguláciu cyklu hormonálnou antikoncepciou alebo nasadením gestagénov (liekov, obsahujúcich hormón progesterón, napr. Duphaston) pravidelne v druhej polovici cyklu.
V prípade snahy otehotnieť je nutné vyvolávať ovuláciu liekmi. Najjednoduchšou formou indukcie ovulácie je nasadenie tabliet Clostilbegyt, ktoré sa užívajú na začiatku cyklu. Účinnosť liečby sa sleduje ultrazvukovým vyšetrením, ev. hormonálnymi testami. Pokiaľ sa ovuláciu nepodarí vyvolať ani pri maximálnej dávke týchto tabliet, alternatívou je stimulácia ovulácie hormonálnymi injekciami. Táto liečba už patrí do rúk odborníka v centre asistovanej reprodukcie, keďže je nutné opakované sledovanie dozrievania folikulu (folikulov) nielen ultrazvukom, ale aj hormonálnymi vyšetreniami s odstupom niekoľkých dní. Ak sa nepodarí dosiahnuť otehotnenie ani týmto spôsobom, je indikované umelé oplodnenie.
Chronická anovulácia vedie k nekontrolovanému rastu výstelky v dutine maternice, čo môže bez liečby vyústiť do prednádorových až nádorových zmien na tejto výstelke. Anovulácia patrí zároveň medzi najčastejšie príčiny ženskej neplodnosti. V prípade nepravidelného až chýbajúceho menštruačného krvácania je teda nutné vyhľadať gynekológa. Pri dlhodobých poruchách cyklu a snahe otehotnieť je namieste navštíviť centrum asistovanej reprodukcie s komplexným vyšetrením oboch partnerov.